Ján Hudacký, podpredseda KDH: “Zjednodušiť malé podnikanie, vytvoriť motivačný daňovo-odvodový systém pre živnostníkov a firmy“

Predseda Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall ocenil postoj predstaviteľov KDH, ktorí sa pri príprave daňovo-odvodovej reformy výrazne postavili na stranu živnostníkov. V rozhovore s podpredsedom KDH pre hospodárstvo a financie a štátnym tajomníkom MDVRR SR Jánom Hudackým sme hovorili na viaceré aktuálne témy.

Opatrenia na podporu živnostníkov a malých podnikov patria medzi vaše dlhodobé hospodárske priority. Aké sú priority KDH v oblasti podpory a rozvoja živnostníkov a malých podnikov v časoch, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy?

Živnostníci a malí podnikatelia sú zdravým jadrom našej ekonomiky, hoci sú spoločnosťou často nedocenení. Svojou flexibilitou a operatívnosťou sú schopní rýchlo reagovať na zmeny na trhu, a tak tlmiť dopady hospodárskej recesie, predovšetkým na zamestnanosť. Sú dôkazom schopnosti aktívnych a zodpovedných ľudí postarať sa o seba, o svoju rodinu a ľudí zo svojho okolia a zároveň sa odvedenými daňami a odvodmi významne podieľajú na tvorbe spoločného bohatstva. Malí podnikatelia v súčasnosti vytvárajú 53% pracovných miest a 34% sa podieľajú na tvorbe HDP. Aj preto bude KDH naďalej pokračovať v úsilí vytvárať lepšie a systémovejšie podmienky pre ich rozvoj a podporu. Chceme naďalej intenzívnejšie komunikovať so všetkými zástupcami živnostenských organizácií. Podpora živnostníkov a malých podnikateľov je okrem ozdravenia hospodárenia štátu s verejnými financiami a presadzovania účinných sektorových politík základným pilierom našej hospodárskej politiky. Pre živnostníkov a malých podnikateľov chceme preto zjednodušiť ich podnikanie zavedením dobrovoľných licencií, zlepšiť prístup k finančným zdrojom prostredníctvom mikropôžičkového programu a v záujme ochrany ich práv a záujmov chceme zriadiť inštitút ombudsmana.

Akým spôsobom zjednodušia licencie podnikanie a o ktoré segmenty by sa konkrétne jednalo?

Licencia je navrhovaná ako dobrovoľná forma živnostenského oprávnenia, ktorou si živnostník jednorázovym paušálnym poplatkom raz za kalendárny rok splní svoju daňovú a odvodovú povinnosť voči štátu. Zjednodušene povedané to pre živnostníka znamená, že týmto jedným poplatkom na začiatku roka končia jeho administratívne povinnosti a môže sa venovať svojmu podnikaniu. Možnosť využívať formu licencie bude limitovaná určitou stanovenou hranicou obratu, pričom uvedenú formu licencií chceme rozšíriť aj pre malé rodinné fi rmy. Ako ďalšiu alternatívu pre zjednodušenie byrokracie v malom podnikaní budeme presadzovať návrat k paušálnym výdavkom, a to vo výške 40% pre neremeselné živnosti a 60% pre remeselné živnosti. Ak to mám celé zhrnúť, cieľom je zjednodušiť malé podnikanie a vytvoriť motivačnejší daňovo-odvodový systém pre živnostníkov a malé, rodinné podniky.

Spomínali ste aj obnovenie mikro-pôžičkového programu, chystáte pri tejto príležitosti aj ďalšie novinky?

Mikropôžičkový program, ktorý bol aj z mojej iniciatívy zriadený Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania v roku 2000, bol v roku 2009 nezmyselne zastavený vtedajším vedením Ministerstva hospodárstva SR. S poľutovaním musím konštatovať, že ani súčasne vedenie ho nebolo schopné obnoviť. Chceme, aby mikropôžičkový program bol opäť schopný zabezpečiť prístup malých podnikateľov a živnostníkov k malým pôžičkám do výšky 100 tisíc eur s mäkkými podmienkami a komplexným informačným a poradenským servisom. Máme záujem, aby tieto mikropôžičky boli dostupné na viacerých miestach v jednotlivých regiónoch Slovenska a predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Rovnako chceme vrátiť Slovenskej záručnej a rozvojovej banke charakter podpornej finančnej inštitúcie pre malé a stredné podniky s lepšími produktmi a lepšími službami v jednotlivých regiónoch.

Vo vašom návrhu figuruje aj téma ombudsmana pre živnostníkov, čo všetko by mal riešiť?

Malí podnikatelia a živnostníci sú najzraniteľnejšou skupinou podnikateľov tak voči štátnej byrokracii, ako aj voči neserióznemu prístupu veľkých podnikov. Úlohou inštitútu ombudsmana by preto mala byť predovšetkým ochrana práv a záujmov malých podnikateľov a živnostníkov, koordinácia vzájomnej spolupráce živnostenských organizácií pri identifi kovaní problémov a hľadaní riešení, ochrana pred druhotnou platobnou neschopnosťou spôsobenou neplnením záväzkov veľkých podnikov. Tiež budú mať v náplni podnecovanie štátnych orgánov a súdov k eliminácii prieťahov v predmetných konaniach, zverejňovanie príkladov nesprávnych administratívnych postupov štátnych orgánov a úradov a podporu presadzovania potrebnej legislatívy. A rád by som zdôraznil, že dôležitou úlohou pre ombudsmana bude vytváranie pozitívnejšieho pohľadu verejnosti na malých podnikateľov a živnostníkov ako na tvorcov hodnôt a pracovných miest.

Hovoríte o podpore živnostníkov a lepších podmienkach pre nich. Čo myslíte, čo by priniesli vaše návrhy pre živnostníkov v Trenčianskom kraji?

Treba si uvedomiť, že je to postupný proces s nevyhnutnou zmenou legislatívy. Napriek tomu si myslím, že väčšina spomínaných opatrení sa môže začať realizovať od roku 2013. V Nitrianskom kraji v súčasnosti pôsobí takmer 46 522 živnostníkov. Je si treba uvedomiť, že sebazamestnávaním a zamestnávaním ďalších osôb vytvárajú v regióne silné ekonomické prostredie. Trend je ale nepriaznivý a oproti roku 2010 ich počet klesol o 3,3%. Som preto presvedčený, že navrhované opatrenia prispejú nielen k stimulácii podmienok pre malých podnikateľov a ich nárastu, ale tiež k zlepšeniu celkovej sociálno-ekonomickej situácie a teda aj zvýšeniu zamestnanosti v tomto regióne.