Minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ: „Slovensko tento rok ušetrilo oproti PPP projektom už 700 miliónov eur“

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlási ešte v decembri súťaž na zhotoviteľa 13,5 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. Po prehliadke prieskumnej štôlne tunela Višňové sme sa na podrobnosti o plánovanom projekte spýtali ministra dopravy a predsedu KDH Jána Figeľa.

O tuneli popod Malú Fatru sa hovorí už dlhých tridsať rokov, pričom samotná štôlňa je prekopaná už viac ako sedem rokov. Úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu pomôže celému regiónu. Pôjde o veľmi náročnú stavbu. Aký očakávate záujem firiem o tento tender?

- Ak je vypísaná dobrá súťaž, na aké sme nakoniec v tomto roku už zvyknutí, stretne sa v nej veľa konkurentov, čo je zárukou vytvorenia najlepšej ceny. Navyše, pri tomto projekte bude použitá aj nová metóda „Naprojektuj a stavaj,“ čo prinesie štátu ďalšie výrazné úspory a práve tieto šetrenia ponúknu priestor na ďalšie investície. Trasa na veľmi náročnom úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala sa skráti z 22 na 13,5 km. V súčasnosti trvá cesta motoristovi zo Žiliny do Martina približne 30 minút, v prípade dopravných nehôd, zosuvov svahov v Strečnianskej úžine aj niekoľko hodín. Vybudovaním úseku diaľnice D1 Višňové – Dubná Skala bude prejazd tunelom trvať 7,5 minúty s vysokým štandardom bezpečnosti. a tiež úsporu paliva. Táto stavba dotvorí celkovú diaľničnú os D1 od Bratislavy cez Žilinu až po Košice a ďalej k ukrajinskej hranici.

Aký je teda časový plán výstavby tunela Višňové a prezradíte aj výšku nákladov?

- Odhadujeme, že tunel Višňové by mal byť daný do užívania v roku 2017. Celkové náklady sa odhadujú maximálne na 900 miliónov eur. Hovorím to ako číslo, ktoré kombinuje štátnu a rezortnú expertízu, a teda zahŕňa nielen náklady na samotný tunel, ale aj ostatné komunikácie v celkovej dĺžke 13,5 km. Ale transparentná otvorená súťaž môže túto cenu ešte značne znížiť.

Pri viacerých projektoch ministerstva dopravy sa vám podarilo tento rok ušetriť podstatne výraznú sumu. Myslíte si, že je reálne, aby sa aj tunel Višňové zaradil do tejto kategórie projektov?

- Súčasné pomery na stavebnom trhu, ale aj kvalitná a intenzívna súťaž môžu priniesť ďalšie úspory. O tom som presvedčený. Nie je to fikcia. Za štyri identické úseky D1 medzi Martinom a Prešovom Slovensko v tomto roku ušetrilo oproti PPP kontraktu nateraz už 700 miliónov eur. Projekt tunela Višňové sa pripravoval zhruba 30 rokov až po stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v roku 2009. Realizácia štôlne začala v roku 1998 a stála 66,38 milióna eur. Peniaze tu zatiaľ stoja a čakajú, lebo investovaná hodnota neprináša nový úžitok. Ale verím, že dobrou súťažou zhruba v horizonte júna budúceho roku, po doprojektovaní a predložení kvalitných ponúk, by mohol byť známy zhotoviteľ, ktorý by následne realizoval túto výstavbu. Určite však môžem povedať, že to bude lacnejšie ako cez PPP projekt minulej vlády.

Doprava v úseku Žilina – Strečno je dlhodobo preťažená, tunel určite skráti cestu z Bratislavy do Košíc. Aké vidíte výhody pre ľudí, ktorí žijú v tomto regióne?

- Intenzita dopravy na ceste I/18 cez Strečno každoročne stúpa. Preto chceme tunel postaviť čim skôr, aby sme odľahčili vyťaženie okolitých ciest I. triedy. Tento tunel nemá alternatívu, pretože je kľúčovým a chýbajúcim bodom, ktorý výrazne zvýši priepustnosť cesty medzi Martinom a Žilinou. To určite ocenia práve ľudia, ktorí žijú v tomto regióne a dochádzajú dennodenne za prácou. Želám si, aby slušná, férová, a hlavne transparentná súťaž priniesla víťaznú firmu, ktorá dokáže tunel Višňové postaviť do roku 2017.