Osadením zákazových značiek sa tranzitná doprava v kraji vráti na spoplatnené úseky

Systém elektronického mýta, ktorý bol minulý rok zavedený na Slovensku, sa neosvedčil tak, ako sa očakávalo. Kamiónová doprava sa presunula na cesty II. a III. triedy, čím skomplikovala a znepríjemnila život mnohým obciam, mestám, a hlavne obyvateľom.

Ministerstvo dopravy na čele s Jánom Figeľom prišlo s riešením, ktoré rozhodne prispeje ku skvalitneniu života v regiónoch.

Od zavedenia mýtneho systému prešiel už určitý čas, ktorý ukázal nedomyslenie celého projektu. V čom vidíte najväčšie nedostatky?

Už teraz vidíme, že elektronický mýtny systém bol zavedený s problémami. Dovolím si povedať, že dokonca so systémovými nedostatkami. Jedným z nich bolo neriešenie situácie na cestách II. a III. triedy. Po zavedení mýta totiž mnohí dopravcovia odklonili svoje trasy zo spoplatnených diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy práve na cesty II. a III. triedy. Tieto cesty nie sú stavané na výraznú nákladnú záťaž, ktorú kamióny predstavujú. Zvýšenie tranzitnej dopravy tak cesty poškodzovalo. Nastala tiež zvýšená prašnosť a hlučnosť v regiónoch, kadiaľ by tranzitná doprava nemala viesť. Cesty II. a III. triedy sa stali zároveň aj nebezpečné. Dochádzalo k množstvu kolízií a k haváriám, a to práve tým, že sa odklonila doprava ťažkých kamiónov cez nespoplatnené úseky.

Je zrejmé, že odklonením tranzitnej dopravy sa dopravcovia snažili vyhnúť spoplatneným úsekom. Zaznamenali ste zníženie výnosov z mýtneho systému?

Logicky to znamenalo aj úbytok na výbere mýta, pretože odklonenie dopravy zo spoplatnených úsekov znamená straty a to z hľadiska celkového výnosu systému elektronického mýta.

Cesty II. a III. triedy patria pod správu vyšších územných celkov (VÚC). Prečo teda túto situáciu rieši ministerstvo dopravy?

Očakávali sme, že prvý, kto bude tieto problémy riešiť, budú predovšetkým vyššie územné celky, ktoré sú správcami ciest II. a III. triedy. No nestalo sa tak. Či už z dôvodu nedodatočných financií na VÚC alebo neschopnosťou riešiť tento problém, ktorý bol z ich strán viac komentovaný ako riešený. Ministerstvo dopravy prišlo tento rok s iniciatívou riešiť túto situáciu. Chodím po regiónoch, počúvam problémy ľudí a toto bola jedna z vecí, s ktorou som sa často stretával. Kamiónová doprava strpčovala život v mnohých regiónoch. V spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou a Združením dopravcov Česmad sme zadefinovali riešenie, ktorým je od piatku postupne realizované osadzovanie zákazových značiek pre tranzit kamiónov na cestách II. a III. triedy. Ide o projekt, ktorý sa týka celého územia Slovenka.

Podľa čoho ste sa rozhodovali pri výbere miest na osádzanie zákazových značiek?

V prvom rade na základe analýzy. Tá ukázala, ktoré križovatky je potrebné riešiť. Postupne tak budú osadené na vytypovaných križovatkách, kde sa napájajú cesty II. a III. triedy na rýchlostnú cestu, diaľnice alebo na cesty I. triedy, zákazové značky pre nákladné autá nad 12 ton. Spolu je to 133 lokalít. Projekt začal v Bratislavskom kraji, ktorý je už ošetrený z hľadiska zákazu tranzitov. Postupne bude realizovaný vo všetkých krajoch. Celkový náklad tejto akcie je 370 tisíc eur. Očakávam, že do konca roka bude v plnom rozsahu zrealizovaný.

Zaujímalo by nás, čo konkrétne tento projekt prinesie Žilinskému kraju?

 Prinesie hlavne tie benefity, ktoré dnes vidíme skôr vo forme škody. Kamiónová doprava ľuďom ničila majetky, spôsobovala praskanie domov. Tento problém sme odstránili. Zároveň nastane zlepšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy, zlepšenie kvality života ľudí v obciach a mestách Žilinského kraja, v ktorom bude označených 20 križovatiek. Zároveň prinesie aj zvýšenie výberu mýta. Tým, že sa vráti čas odklonenej dopravy tranzitujúcej na týchto cestách naspäť na spoplatnené úseky.